Ako sme raz bombardovali, rozlúčka bojového pilota…
Všedné dni s leteckým výcvikom pri ktorom si piloti udržiavali alebo zvyšovali svoju triedu, až po lietanie v najzložitejších podmienkach vo dne, noci, podľa prístrojov s plnením bojových úloh, bolo vždy spestrované použitím zbraní.
Práca v protivzdušnej obrane štátu nebola však zameraná len na prepady vzdušných cieľov, často sme cvičili aj pôsobenie proti pozemným cieľom.
Jeden krásny slnečný deň som mal staršieho inžiniera lietania, pri ktorom piloti používali hneď tri druhy palubných zbraní proti pozemným cieľom. V ten deň sa asi najviac narobili zbrojári, ktorí museli pripraviť tony munície, túto na predletovej príprave a potom na každej príprave lietadla k opakovanému vzletu navesiť na lietadlo, skontrolovať pripravenosť a plnú funkčnosť zbrojných palubných komplexov. Lietali všetky letky, na stojánke sme mali Mig-21PFM (trubky) a MiG-23 MF (bedny). Streľby začínali príletom nad strelnicu, pri prvom nálete na cieľ použil pilot kanón aby sa zastrieľal, pri druhom hádzali „bedny“ bomby a „trubky“ použili neriadené rakety S-5 (kaliber 57mm) s blokov UB16. Do kanóna sme dávali myslím 50 nábojov, do blokov po tri rakety (vľavo aj vpravo). MiG-23MF mal po prvý krát použiť čerstvo dodané združené bombové adaptéry MBD-3-U2-T1, na ktoré sa pripevnili po štyri bomby na dva centroplánové závesníky pod trupom lietadla. Bomby boli samozrejme cvičné betónové.
Všetko šlo podľa plánu, vzlety pokračovali jeden za druhým. Do jednej z „bedien“ si sadol politruk pluku (zástupca veliteľa pre veci politické́) a vydal sa plniť bojovú úlohu. Do jednej z „trubiek“ zasa mal ísť funkcionár pluku, pre ktorého to bolo posledné lietanie pred odchodom do civilu a tak prišiel za mnou do DISKU (poľné pracovisko staršieho inžiniera lietania) a vraví: „Hele mladej, je to moje poslední lítání, naládujte plný bloky“ „ Ale majú byť po tri…“ snažím sa nesmelo oponovať funkcionárovi. „Mám to dohodnuto se zbrojířem … on má rakety připravené a kdyby něco, beru vše na sebe..“. On podplukovník, ja nadporučík…, má mať čo chcel. Tak som vydal pokyn zbrojárom, aby do jeho lietadla dali 32 x S5…
Odletel na strelnicu za tou „bednou“ s politrukem. V odposluchu sme mali aj komunikáciu riadiaceho s šéfom strelnice, ktorý mal pozorovateľov terčových pozícií a hlásil hodnotenia jednotlivých pilotov hneď po ich splnení úlohy. Nad strelnicu priletel odchádzajúci pilot, prvá vzteč kanón.. super.. zásah… vybratie, zatáčka, otočenie do osi terčov a už sa rúti na druhú…. vyletí prvá dvojica rakiet ... mieria k cieľu, po šiestej rakete však nie je koniec a počuť v komunikácii ... „kruva do prdele, co to je?? Kerý blbec ... v hlasáku sa zrazu ozve riadiaci lietania ... „Inženýre co to bylo!!?? Po přistátí pilota okamžitě oba ke mně!“
Pilot pristál z posledného letu, lezie z kabíny a chcechtá sa na celé kolo ... „Máme ísť okamžite na vežu“ hlásim mu … a hneď zvedavo dodávam ... „tak čo? Ako?“ ... nooo, kanon dobrý a potom se tam všichni asi posrali strachy ... čekali šest a bylo dvaatřicet ... a neprestáva sa rehotať pri predstave čo spôsobilo jeho „plné blokové nasadenie“ na terč ... Vbehol do DISKu vzal žabku hlasáku a hlási riaidacemu … „inženýra nech být, dal jsem mu přímej rozkaz, je to můj problém“. Sadá do UAZu a ide k raportu na vežu ... Dodnes som veľmi hrdý, že som mu splnil jeho posledné letové želanie na konci vojenskej kariéry.
Pristáva politruk a už z diaľky mi kývajú zbrojári aby som pribehol k lietadlu. AHA - ukazuje mi zbrojár František napriahnutou rukou pod trup lietadla … Lepšie sa prizriem a neverím vlastným očiam ... chýbajú oba združené adaptéry, na ktorých viseli na každom štyri bomby. On mal odhodiť len bomby, ale podarilo sa mu odhodiť aj závesníky! ... niekoľko desiatok tisíc v keli … teda na strelnici odkiaľ, ich už nik nikdy nedostane, lebo sú na kúsky. Pilot lezie z kabíny, moja otázka ako bolo? dostáva pohotovú odpoveď. „Kanon kousek vlevo ale bomby všechny v terči“, hlási a hrdo sa usmieva popod husté fúziská … Poklepem ho po ramene a ukazujem dolu na závesníky … vidíš? A teraz mi ukáž ktorý knoflík si v kabíne na to bombardovanie použil … „Ejha, aj sa mi zdalo, že sú tie bomby akosi krásne husto pri sebe ... a žádnej rozptyl“ odpovedá, škrabúc sa na temene hlavy ... On namiesto zhodenia bômb zmačkol odhodenie závesníkov … Celý život v letectve som mal šťastie na výborných nadriadených a podriadených a tak, aj tieto streľby skončili bez akýchkoľvek následkov.
Vlado Koláčik