U pluku v Českých Budějovicích
Na jeseň roku 1982 som bol menovaný do funkcie veliteľa tohto pluku, ktorý v tej dobe mal dve letky MiG-23, letku MiG-21 MF a letku MiG-15 BIS, ktoré
boli posledné v československom letectve a boli taktiež v pohotovostnom
systéme s určením proti pomalým nízko letiacim cieľom, hlavne v priestore
Lipna a vlastne celej Šumavy. Štartovali často a mali niekoľko úspešných
zásahov proti vzdušným narušiteľom štátnej hranice, preto bolo ťažko
pochopiteľné rozhodnutie o ich zrušení k 31. 3. 1983.
Hoci som bol mladý kapitán, približně pol roka veliteľ pluku, bolo mi jasné, že zrušenie letky MiG-15 BIS je hlúposť a aj som to na rozlúčkovom večierku tejto letky povedal a zároveň som vyslovil predpoklad, že do konca roka ich dajú dokopy, aj keď nie na BISoch, ale na niečom inom. Šlo o to, že títo piloti boli perfektne vycvičení a hlavne mali presnú znalosť terénu Šumavy a priebehu štátnej hranice - všetko to dokopy z nich robilo nenahraditeľnú partiu odborníkov pohotovostného systému. Veľmi skoro sa ukázalo, že zrušenie letky MiG-15 BIS bola chyba. S príchodom pekného počasia sa ako vždy podstatne zvýšila letová činnosť malých lietadiel
za našou štátnou hranicou a denne sme museli štartovať s rýchlymi
nadzvukovými lietadlami MiG-21 a MiG-23, čo bolo nad Šumavou a Lipnom
neefektívne a niekedy za hranicou bezpečnosti, vzhľadom k ich
manévrovacím možnosťam proti pomalým nízko letiacim cieľom. Do toho treba pripočítať prakticky trojnásobnú spotrebu leteckého paliva.
Na základe týchto skutočností bolo rozhodnuté, že 1. slp dostane do počtov roj (štyri) L-39ZA ako náhradu za vyradené MiG-15BIS s určením pre
pohotovostný systém proti nízko letiacim a pomalým cieľom. Časť pilotov z BISov rozvelených po rôznych útvaroch československého letectva sa vrátila k pluku a po krátkom preškolení znovu držali hotovosť.
Zaujímavé bolo i to, že sa fyzicky tieto lietadlá skutočne zlikvidovali, ako i všetky pre nich určené náhradné diely. Z tých by sa vtedy bolo dať postaviť 8 nových MiG-15 BIS – ako povedal vtedajší hlavný inžinier letectva generálmajor Muras. Dnes vo svete existuje len niekoľko letuschopných MiG-15 BIS a za jedno ich vystúpenie sa platí 30 000 amerických dolárov.
V júni roku 1983 sme sa piloti 1. slp zúčastnili ostrých bojových strelieb v Astracháni v ZSSR v rámci cvičenia našej 2. dPVOS Brno. My sme tomu hovorili „strieľanie za Brňákov“. Ja som si presadil, že som lietal ako bojový pilot a tak som mal možnosť si v praxi overiť raketu R-60 (vzduch-vzduch, infra systém navedenia), ktorej možnosti som počítal v diplomovej práci pri štúdiu na leteckej akadémii. Zostrelil som terč LA-17 vo výške 8 000 metrov. Odpaľoval som zo vzdialenosti 3,2 km. Bolo to úžasné – raketa mierne stúpala, pretože terč mal prevýšenie a potom záblesk a veľký výbuch. Kusy zničeného terča sa prevaľovali vo vzduchu a rýchlo sa blížili, pretože pri odpale som mal rýchlosť 1 100 km/h. Rýchlo som si uvedomil, čo nás inštruktori učili – nesledovať výbuch, ale okamžite „vyberať“ (točiť) od cieľa. Energicky som točil doprava dole. Bol najvyšší čas, pretože padajúce krídlo terča som minul asi o 200 metrov. Ešte dlho po streľbách – pri nepokojnom spaní som videl to padajúce krídlo terča vedľa seba.
Štefan "Pišta" Gombík