Štefan "Pišta" Gombík - Ako som sa skoro stal kozmonautom - Letci - Žatec zájmové sdružení

Přejít na obsah
Ako om sa skoro stal kozmonautom
Prišiel rok 1976 a s ním výber kozmonautov.  Celé to začalo veľmi utajene, aj to dostalo charakter „Prísne tajné“.  Dostal som sa medzi vopred vybraných 24 pilotov československého letectva, ktorí boli povolaní na dvojtýždňové zdravotné prehliadky a psychotesty. Oficiálne bolo povedané, že sme vybraní na novú leteckú techniku, ale že s konkrétnosťami budeme zoznámení až po zdravotných prehliadkach. A tak sme asi za tri dni nastúpili na 14 dní do Prahy. Doktori sa tam na nás „vyřádili“. Robili nám bežné vyšetrenia ako každý rok, ale ďaleko podrobnejšie a prísnejšie, ale i kopu ďalších vyšetrení, s ktorými mali sami doktori problémy, pretože  ich  robili  podľa sovietskych metodík prvýkrát v živote.
 
Niekoľko dní sme robili psychotesty – značne odlišné od tých, na ktoré sme boli zvyknutí. Postupne niektorým objavili rôzne diagnózy, ktoré sa pokúšali ihneď riešiť. Po 14 dňoch vyšetrovaní nás rozpustili k útvarom s tým, že máme byť u útvaru a na výzvu byť pripravení na ďalšie  vyšetrenia,  poprípade  na dlhšiu služobnú cestu. Ako sme sa zakrátko dozvedeli, päť z nás bolo odoslaných na intenzívny kurz ruštiny do VLU Prešov. Boli sme tam „za bukom“, učili sa ruštinu a meditovali, čo z toho vylezie. O mesiac si nás pozvali do ÚLZ (Ústav leteckého zdravotníctva) Praha znovu, bolo nás tam sedem.  Prišli  sovietski doktori, aby preverili naše zdravotné papiere a osobne nás vyšetrili.
 
Celý trojdňový pobyt v Prahe začal tým, že sme boli predvedení k veliteľovi letectva generálporučíkovi Remkovi, kde sme najprv podpísali papiere o „mlčanlivosti“, aby sme sa následne dozvedeli, že sa jedná o výber na československého kozmonauta.  Sovietski doktori boli doktori z Hviezdneho mestečka.  Tam sa odohrala i humorná epizoda – jeden z uchádzačov  mal problém so zubami a tie si chcel doktor preveriť. Pritom zistil, že naši zubári vytrhli kandidátovi na kozmonauta zdravý zub miesto chorého. Hneď na mieste mu teda vytrhli ten chorý, ospravedlnili sa mu a sľúbili urýchlene urobiť mostík.
 
Na  záver  boli  vybraní  štyria  kandidáti  na  ďalšie  vyšetrenia  do  Moskvy  a Hviezdneho mestečka. Ja som medzi nimi nebol. Bolo mi povedané, že som na súčasné kozmické lode príliš vysoký a ťažký a že mám ísť študovať (bol som totiž medzi týmito siedmymi kandidátmi jediný bez vysokej školy). To bola pre mňa priam výzva a tak keď začal výber do Leteckej akadémie J. A. Gagarina v Moninu v ZSSR, tak som sa prihlásil a bol som vybraný, ako jeden z piatich z vtedajšieho letectva a PVOS.

V rokoch 1977–1980 som absolvoval túto slávnu akadémiu, ktorá práve v roku 1980 slávila 40.  výročie svojho vzniku.  Jej absolventmi boli prakticky všetci leteckí veliteľia štátov Varšavskej zmluvy, ale i iných štátov, slávne  esá  2. svetovej vojny, prakticky všetci sovietski kozmonauti. I teraz po rokoch môžem povedať, že táto akadémia mi dala vynikajúcu prípravu na ďalšiu službu v letectve. Okrem teoretickej prípravy na najvyššej úrovni bolo výhodou i to, že pedagogický zbor pozostával z bývalých pilotov a inžinierov, ktorí prešli všetkými  funkciami  u  letectva  až  po  tie  najvyššie  a  mali  pre  nás  mladých dôstojníkov praktické rady do ďalšej služby. Mnohokrát som si ich doporučenia pripomenul v praxi a držal sa ich, rovnako ako som sa snažil využiť nadobudnuté teoretické znalosti pri lietaní i pri riadení podriadených.

Štefan "Pišta" Gombík
Návrat na obsah