Pristatie na diaľničnom úseku Měřín
Veľmi zaujímavou epizódou môjho leteckého života bolo pristátie na diaľničnom úseku Měřín, konkrétne na diaľnici D-1 západne od Velkého Meziříčí. Bola to akcia slúžiaca pre výcvik letectva, ale i „malej PVO“ s tým, že sme na tento úsek diaľnice pristávali ako na záložné letisko. Ja som tam letel z Českých Budějovic na MiG-23 v zostave 12 lietadiel. Najprv sme urobili let po Čechách na vyčerpanie paliva a potom sme po rojoch (4 lietadlá) pristávali. Bolo to veľmi nezvyklé a dosť náročné, hlavne na psychickú prípravu pilotov. Je treba si uvedomiť, že diaľnica má na tomto mieste šírku 18 metrov a lietadlo MiG-23 má v pristávacej konfigurácii s roztiahnutými krídlami 17,8 metra.
Pristávalo sa od Velkého Meziříčí, po pristátí a ubrzdení (povinne s vypustením brzdiaceho padáku, pretože dĺžka bola len2 km) sme vyrolovávali na odpočívadlo (dnes tam stojí Motorest). Keď sme boli všetci štyria na odpočívadle, rolovali sme po diaľnici späť na iné odpočívadlo (dnes je tam McDonald), kde bola letová „stojánka“. Tam nám dopĺňali palivo a všetko potrebné pre návrat domov, vrátane toho, že nám podvesovali aj ostré rakety „vzduch-vzduch“, tak, ako sa patrí na taktické cvičenie… Medzi tým zaútočili „nepriatelské stíhacie bombardéry“ (Su-22M4), na ktoré usilovne pálilo PVO (PldvK-30), dvojhlavňové protilietadlové kanóny).
V tej dobe bola diaľnica zatvorená a jazdilo sa po starej ceste. Tam bola poriadne hustá premávka a ako nám povedali príslušníci VB – denne tam bolo niekoľko dopravných nehôd v dobe, keď sa pristáva a štartuje. Vodiči sa pozerali na lietadlá (nie bežný pohľad vidieť pristávať stíhačku na diaľnici) a nevenovali sa riadeniu. „Už aby ste tu skončili, lebo sa tu z tých nehôd zbláznime,“ hovorili nám príslušníci VB. Nedošlo našťastie k vážnejšej nehode, jednalo sa len o „plechy“ (nedobrzdenie a zrážka s vpredu idúcim vozidlom).
Z vojenského hľadiska a pre pilotov to bola vynikajúca akcia. Precvičilo sa niečo úplne iné ako bežné lietanie a hlavne pristátie na diaľnici dalo pilotom veľkú dávku sebavedomia do ďalšieho výcviku. Okrem nás to precvičovalo len poľské letectvo. Žiaľ, bolo to zároveň naposledy. Ako konštatovali i kontráši: „taký záujem západných vojenských a leteckých pridelencov ešte nezažili“. Boli tam v okolí prakticky všetci a snažili sa fotografovať a filmovať. Bol to pre nich celkom šok, keď to všetko perfektne prebehlo.
Štefan "Pišta" Gombík